Zo spomienok otca
Moja prvá spomienka je na to, ako som chodil do školy. Narodil som sa 22.9., ale zapísali ma 24.9. V šiestej triede som mal zápal pľúc, viezli ma na voze k lekárovi, teplota 41,6 °C. Ľudia kričali: smrť za vami beží… (MUDr. Žucha).
Po skončení 8. triedy som šiel do meštianky do Beluše. Dobre som spravil skúšky, tak som šiel rovno do 3. triedy. Prof. Opatril mi hovoril, že sa dobre učím. Chodil som ešte na tesnopis k prof. Chovancovi. Na škole učil i prof. Snovár. V zime som býval u Hrubových, mali tiež jedného chlapca a jedno dievča, rovesníkov so mnou. Domov som chodil v sobotu, naspäť v pondelok.
Za vojny sme pásali kravy s dedom Hofovým. Bývali sme v starom dome, boli tam dve miestnosti a pitvor. Raz v nedeľu som nešiel medzi chlapcov, lebo som musel pásť kravy. Keď som prišiel domov, tak som sa dozvedel, že medzi chlapcov niekto hodil granát a 11 chlapcov bolo zranených.
U Hofových sme sa v jednej miestnosti stretávali, tam bola tetka Hofová a tetka Mara. Tetke Agneške umrel muž, on sa volal Lojzo, s ním som pásaval kravy. Každý deň po škole som pásaval kravy (2-3).
Do školy sme chodili na Priedhorie. Na skúšky do Beluše som išiel sám diaľkovou autobusovou linkou Pružina – Beluša.(Šištík). Po skončení meštianky som išiel do učilišťa, učil som sa za elektrikára – 5 rokov – ale keď som sa dobre učil, tak len 2 a ¾ roka. Býval som doma a sčasti v učilišti. Moc som sa nepotreboval učiť. Po vyučení dvaja najlepší sme išli do Topoľčian robiť skúšky (Emil Papšo a ja – Chodili sme obidvaja iba 2 a ¾ roka do školy). Bolo poobsadzované, tak nás 5 Slovákov šlo do Kladna na SPŠ (aj Kaminský).
V Kladne sme bývali na priváte u rodiny Júnovej, ja a Ludvik Bieloš. Priemyslovka bola 2 roky, museli sme byť vyučení. Domov sme chodili 3 (4) krát ročne. Stravovali sme sa v školskej jedálni, v sobotu a nedeľu varila domáca. Bývali sme na Bressone 1522 – 2 kilometre od školy – chodili sme pešo.
Keď som odchádzal z domu, tak ma vyprevádzala mama, hovorila mi – neboj sa, neboj sa… Bola moc pracovitá. Spávali sme v starom dome v jednej miestnosti., kde sme mali dve veľké postele, trošku širšie než klasické. V novom dome už boli dve miestnosti – kuchyňa, izba a komora. Potom už z komory bola izba.